Banícka obec roztrúsená v dolinách pod Grajnárom, na prahu Slovenského raja. Sedem storočí rudných štôlní, úzkokoľajka do Markušoviec a ticho horských osád, ktoré dnes objavujú turisti aj bežkári.
Foto: Jozef Kotulič, 2022, CC BY-SA 4.0 (orez), Wikimedia Commons
Hnilčík nie je dedina jednej ulice. Je to reťaz osád — Dolný a Vyšný Hnilčík, Bindt, Roztoky, Domky, Cechy, Štolvek, Furmanec či Zimná dolina — rozsypaných v úzkych dolinách severných Volovských vrchov v nadmorských výškach od 600 do 1 115 metrov. Administratívne patrí do okresu Spišská Nová Ves v Košickom kraji a jeho chotár sa dotýka hranice Národného parku Slovenský raj.
Kým v roku 1945 tu žilo vyše 1 500 ľudí, po útlme baníctva klesol počet obyvateľov okolo roku 2000 pod päťsto. Dnes obec ožíva — chalupármi, turistami a všetkými, ktorí hľadajú pokojnejšiu bránu do Slovenského raja.
Najstaršia zachovaná zmienka o osídlení pochádza z listiny z roku 1315, ktorá obnovila donáciu grófa Batiza Máriássyho z roku 1290 — osadníci dostali lesnú pôdu a dočasné oslobodenie od daní. Odvtedy sa dejiny obce písali pod zemou: v 14. a 15. storočí tu kvitla ťažba medi, neskôr železnej rudy, ktorá zažila veľký návrat v 18. storočí.
Skanzen založený v roku 2012 približuje prácu spišských baníkov priamo v teréne. Súčasťou prehliadky je štôlňa Ľudmila — bývalý sklad výbušnín — a expozícia ľudového bývania, uhliarstva a včelárstva.
Otváracie hodiny si pred návštevou overte u prevádzkovateľa skanzenu.
Evanjelický kostol z roku 1789 a pseudorománsky Kostol sv. Kríža (1882–1885) rámcujú obdobie najväčšieho rozmachu baníckych osád.
V miestnej časti Mraznica sa lyžovalo na svahoch s celkovou dĺžkou okolo 3 km (najdlhšia zjazdovka 1 650 m). Bežkárske stopy vedú oblasťou sedla Grajnár.
Aktuálnu prevádzku strediska pred sezónou overíme a doplníme.
Trasa niekdajšej banskej železničky Bindt–Markušovce je dnes vďačným cieľom nenáročnej prechádzky s príbehom — 6,8 km, po ktorých 64 rokov prúdila ruda zo spišských baní.
| Trasa | Značenie | Cieľ | Charakter |
|---|---|---|---|
| Hnilčík → Pálenica | žltá | Pálenica (1 115 m) | výstup na najvyšší bod chotára, výhľady na Slovenský raj |
| Hnilčík → Grajnár | zelená | sedlo Grajnár | brána do Slovenského raja, v zime bežecké stopy |
| Okruh osadami | miestne | Bindt, Roztoky, Štolvek | nenáročná prechádzka baníckou históriou |
Presné kilometráže a prevýšenia doplníme z turistických máp pri finalizácii webu; trasy si vždy overte na aktuálnej mape.
Otvoriť mapu obce (OpenStreetMap)Východiskom je Spišská Nová Ves (cesta smer Novoveská Huta — Hnilčík). Do Spišskej Novej Vsi premávajú rýchliky na hlavnej trase Bratislava — Košice.
Úradné informácie, kontakty na obecný úrad a aktuálne oznamy nájdete na oficiálnej stránke obce obechnilcik.sk.
Slovenský raj (Čingov, Podlesok), Spišská Nová Ves, Spišský hrad a spišské obce — Hnilčík je pokojnou základňou pre celý región.
Doliny sa zelenajú, ideálny čas na prechádzku po stope úzkokoľajky a prvé výstupy na Pálenicu.
Skanzen a štôlňa Ľudmila v plnej prevádzke, turistika do Slovenského raja cez Grajnár.
Farebné bučiny Volovských vrchov a najkrajšie svetlo na fotografie baníckych osád.
Bežky na Grajnári, ticho zasnežených dolín.
Hnilčík je súčasťou rodiny nezávislých sprievodcov po slovenských obciach a regiónoch:
Obec pod Spišským hradom so zaniknutou dedinou Zalužany.
Prvá písomne doložená obec Spiša (1209) a dielo Mariána Kuffu.
Banícka sestra Hnilčíka pri Rožňave — štôlňa, gápeľ, náučný chodník.
Dedinka pod Tatrami s históriou od 13. storočia.
Obec v podtatranskom regióne juhozápadne od Popradu.
Sprievodca regiónom za Magurou — Dunajec, Tri koruny, drevenice.